Prípad starej dámy je dielo slovenskej publicistky Nataše Holinovej. Príbehy autorkiných postáv tejto knihy sú založené na skutočných udalostiach, ktoré sa pred rokmi odohrali.
Kniha opisuje osud pani Glasnerovej, obete holokaustu, ktorú nielenže vysťahujú z jej bytu s niekoľkými igelitkami jej osobných vecí, no taktiež jej znemožnia prístup k chorej dcére, o ktorú sa celé roky starala. Dôvod týchto udalostí nepozná, no má podozrenie, že sa ju snažia pripraviť o byt. K adekvátnej pomoci má však problém sa dopracovať a tak sa rozhodne svoj príbeh publikovať. Ukazuje sa však, že celá situácia je komplikovanejšia ako sa zdá a sú v nej zapletení viacerí ľudia, ktorých úlohou by malo byť ľuďom ako je pani Glasnerová, naopak pomáhať.
„Teraz mi napadlo,“ povedala zamyslene. „Môj bývalý spolužiak. Vyhodili ho z prokuratúry, mal niečo s bytovou mafiou. Tuším aj sedel. Jeho žena stále robí niekde na pozemkovom fonde. Spolupracovali, samozrejme. Aj tam bol kopec podvodov. Rozviedli sa len naoko, ale stačilo to. Možno by bol ochotný povedať niečo o systéme.“
Vydýchol som nosom, lebo neviem hvízdať.
„Keď pekne poprosím, dohodnete mi s ním rande?“
„Skúsim. Viete, čo jediné mi vlastne utkvelo v pamäti? Keď ho chytili, mal vraj práve rozbabraný kšeft. Dokončili ho jeho prokurátor a jeho policajt, teda tí istí, čo ho dávali do väzby,“ pozrela sa na mňa a zdalo sa mi, že tým pohľadom vraví: veď my nemáme najmenšiu šancu. „Prokurátor a policajt dokončili krádež bytu,“ zopakovala, aby si bola istá, že tá bezradnosť dopláva až ku mne.
Môj názor
Čo mi rozhodne neslúži ku cti je, že nečítam takmer žiadne knihy od slovenských autorov. Z množstva kníh, ktoré prečítam, sú skoro všetky zahraničné. Tento krát som si povedala, stačilo. Úplnou náhodou sa mi do rúk dostal Prípad starej dámy a námet ma zaujal. Povedala som si, že nemám čo stratiť a možno sa zbavím svojich nepodložených predsudkov voči slovenským autorom.
Priznám sa, neviem, ako sa k tomuto dielu vyjadriť. Nevyznám sa ani v žánre a ani v problematike tejto knihy. Viem sa vyjadriť len k mojim pocitom čitateľa. Snažím sa rozširovať si svoje čitateľské obzory, čo sa mi touto knihou rozhodne podarilo.
Zo začiatku som mala trošku problém vysporiadať sa so štýlom písania tejto knihy. Som zvyknutá na iný typ beletrie, v ktorej prevláda poetickejší rozprávačský štýl a dôraz sa kladie na stavbu príbehu. Prípad starej dámy je skôr dokumentárne dielo. Zvykla som si na túto zmenu pomerne rýchlo a v konečnom dôsledku mi to ani nevadilo. Je možné, že poetickejší štýl by v očiach niektorých čitateľov ubral príbehu na dôveryhodnosti. Spočiatku som vtipné poznámky rozprávača vnímala rozpačito. Čím viac som sa do štýlu rozprávania dostávala, tým viac som sa zabávala na týchto postrehoch a nakoniec musím povedať, že boli neraz dosť dobré.
Čo sa týka samotného príbehu, už po prečítaní anotácie ma téma zaujala. Realita je niekedy zarážajúca a rozhodne je prospešné nechodiť po svete so zavretými očami. Knihy ako je táto, môžu byť jednou z nenásilných ciest, ako sa k neradostným príbehom z bežného života dostať.
Vo mne Prípad starej dámy vyvolal pomerne veľkú emocionálnu odozvu, čo určite aj bolo autorkiným cieľom. Nie som ani zďaleka v pozícií mať na takéto veci akýkoľvek vplyv a s vysokou pravdepodobnosťou ani nikdy mať nebudem. Z knihy však jasne vyplýva, že vinu nesú nielen ľudia priamo zapletení do týchto situácií, ale aj ľudia, čo o tom vedia a nespravia nič. Veľa ľudí vôbec nezaujíma to, čo sa ich osobne netýka. Problém však je, že nikto nemáme sklenenú guľu a nevieme, či sa my sami alebo naši blízki, neocitneme raz v podobnej situácii.
Mimoriadne som ocenila retrospektívne pasáže spomienok pani Glasnerovej na vojnové časy. Jednoznačne to pomáhalo emocionálne sa naviazať na jej príbeh. Nespravodlivosť spoločnosti a osudu voči nej v priebehu celého jej života je neuveriteľná. Jej sila naďalej bojovať je rozhodne obdivuhodná. S postojom rozprávača k nej a celému jej príbehu rozhodne súhlasím a považujem ho za človeka na správnom mieste.
Zhodnotenie
Ako som spomínala, nevyberám si často diela slovenských autorov, hoci na to nemám žiadny skutočný dôvod. Po prečítaní tejto knihy určite zvážim, či nie je na mieste tento môj zvyk zmeniť. Po začatí čítania som si myslela, že knihu budem musieť dokončiť cez zaťaté zuby a samou nudou sa rozplačem. Opak bol však pravdou. Kniha sa mi zapáčila a nemala som problém ju dokončiť. Čítala sa dobre, jednoducho a dej sa posúval primeraným tempom.
Sila tejto knihy je rozhodne v príbehu, ktorý nám ponúka. Ja osobne by som možno trošku pozmenila strohejší štýl písania, no to je čisto moja osobná preferencia, keďže ja sa rada emocionálne viažem na postavy príbehu. Štýl písania určite hrá v každej knihe veľkú rolu, no v tomto príbehu sa treba v prvom rade zamyslieť nad samotnými udalosťami. Realitou je, že sa to nedeje len na stránkach kníh, ktoré môžeme zatvoriť a ďalej na to nemyslieť. Takéto veci sa v našej krajine dejú každý deň a je na každom z nás, či sa v budúcnosti niečo zmení.
Ďalšie informácie
VYDAVATEĽSTVO: Ikar
ROK VYDANIA: 2020
POČET STRÁN: 192
ŽÁNER: Slovenská próza
VÄZBA: pevná väzba
Túto knihu môžete nájsť v týchto e-shopoch. Aktuálnu cenu zistíte po stlačení príslušného tlačidla.
Be the first to comment